Kto je Gringa

Gringa nálepku si v Latinskej Amerike vyslúži každé belavé čelo, ktoré sem zavíta zo Spojených štátov či nedajbože ďalekej Eúropy. 

Nebola som výnimkou. Moja raptavá troj-lekciová španielčina so šušťavou 50 dolárovkou vo vrecku gringotala po prílete do Peru ukážkovo.

Prvé dni, možno týždne v Peru boli zmätené. Nadšenie mi prepletali obavy, akási ťažko opísateľná vyplašenosť. Život nabral nevídaný spád a ja som sa neústále pohrávala s otázkou: Je to skutočné? Čo tu robíš Martinka, čo si môžeš dovoliť, si tu v bezpečí...? Nuž, otázok bolo málinko viac.

Postupom času, s každým osvojeným španielským slovíčkom a darovaným úsmevom od tých meter dvadsať od zeme, sa mi nová krajina začala dostávať pod kožu. A začínam sa tu cítiť... o niečo menej gringovsky. 

Odrazu je možné všetko. Nachádzam kúsok sveta, kde (sa) môžem strácať a hľadať, opájať sa tou najsladšou inštanciou objavovania. Našla som miesto, kde dokážem na svet nahliadať znovu detskou optikou. Miesto, prebúdzajúce vo mne hravosť a bezpodmienečnú radosť.

Našla som svoju landiu...