Dnes som sa rozhodla pre jednu malo-veľkú vec. Celý život ma zužuje, ako veľmi si potrpím na názore iných. Že som schopná potlačiť vlastnú vôľu a konať tak, aby ma nedajbože neodsúdilo okolie. Kritika ma zraňovala, a tak som volila taktiku prikyvkovania. Život bez konfrontácie bol síce jednoduchší, ale často nebol môj.

Vedzte, milí moji, že pre mňa vôbec nie je jednoduché ísť s kožou na trh. Niekedy trvá hodiny, kým naberiem odvahu postnúť blbú fotku. A o článkoch ani nehovorím. Tie mi visia nahodené v admine aj pár dní, než sa odvážim kliknúť na tlačidlo Publish. Sedím na opačnom konci môjho sveta a stále sa nedokážem úplne odprostiť od "čo si kto pomyslí"....

Lenže, dnes mám narodeniny. Môžem si robiť čo len chcem, napríklad aj zverejniť teatrálny výlev na prvú dobrú. Snáď aj veční rýpalovia budú o trošku miernejší.

Mám narodeniny a zase je všetko naopak. Už dva dni ma trápi žalúdok, takže celý deň asi preležím v posteli. Nebude žiadna párty, žiadna pizza, po ktorej už mesiac slintám, žiadny závidenia-schopný obsah, aby som si dokázala, ako sa mám dobre. Teraz sa ale veľmi dobre nemám. Protesty sú šialené, má to veľký dopad na našu dennú existenciu a celkovú náladu. Prišli sme kvôli tomu s Chlapcom o veľa plánov, peňazí, spôsobilo nám to skutočne veľké problémy. Do toho moje pokrívkávajúce zdravie.... Naozaj je všetko naopak. A rozmaznaná Maťa by z toho mohla puknúť zlosťou.

Ale už nepukne. Mohlo by sa zdať, že topiaci sa aj slamky chytá. Ale ja som naozaj vďačná. Som vďačná za Marca, ktorý celú noc nespal, počúvajúc moje trápanie na záchode. Jedným špecifikom Peru je, že domy a interéry nemajú dostavané, takže toaleta oproti izbe je sčasti otvorená. Sediac tam v kŕči som nedokázala myslieť na iné, ako že by som sa najradšej prepadla pod zem. Po každom výjazde ma ale čakal sediac na posteli, zobral takú usmradenú do klbiečka a hladkal boliestky. A keď sa mi chcelo zo všetkého plakať, zaspieval mi Happy Birthday. Odratával do hodiny, kedy otvoria lekáreň a mohol mi ísť po lieky. Ráno priniesol do postele ovsenú kašu a moje obľúbené víno, na ktoré si s radosťou počkám.

❤️

Som vďačná za to, že mi môj brat v noci ako prvý zablahoželal k narodeninám. Jeho slová " a poď už domov", ma dojali. Kto nepoznáte Radka, vedzte, to je jedno z najsilnejších vyznaní. Dostala som pár krásnych želaní od rodiny i priateľov. Chorá precitlivelá Gringa má čo robiť, aby to nejako vstrebala. 

Ďakujem za priateľov, ktorým som tým, že som zmizla z očí, nezmizla z mysle. 

Som vďačná za to, že som vďačná za tak málo. Alebo že konečne chápem, že to málo nie je. Že už netrucujem, keď sa niečo nevydarí podľa predstáv. Niekedy sa naozaj stačí len odprostiť od vydupkávaného a prijať, čo nám život prestiera. Pretože to je viac než dosť.