Niekde som začula útržky teórie kreatívneho myslenia postavenej na tom, že nápady neustále poletujú vôkol nás. Stačí sa len na chvíľku skľudniť, utíšiť a naslúchať ich jemnému hlásku. To určite, pomyslela som si, sediac v preplnenom pražskom bare, sŕkajúc svoje obľúbené červené a hejtujúc akési motivačné drísty. 

Ale kde bolo, tam bolo, jedného krásneho dňa na prechádzke v poľských Tatrách, mi jedna myšlienka zasvišťala vôkol hlavy. A možno vďaka tomu, že ju neprehlušili cinkajúce tramvaje alebo som sa výnimočne nikam neponáhľala, nápad vycestovať a dobrovolníčiť v Peru som si vzrušene ochočila. .

A čo si budeme..., cestovateľské absťáky sa vďaka covidovej nevítanej pauze prejavili u väčšiny populácie. Ako zrelá 30-tnička [ehm], som si na zmiernenie frustrácie z mrhania časom musela naordinovať silnejšiu dávku dobrodružstva než týždeň strávený v Chorvátsku.

Zapichla som špedlíček na must go mape do doposiaľ prázdnotou zívajúcej Južnej Ameriky. Spojenie túžby cestovať s pomáhaním v ďalekej exotike dalo peruánskej ceste odrazu nový rozmer. Moja rodina mohla kľudne spávať, pretože som ako sólo cestovateľka mala aspoň ako takú podporu agentúry združujúcej dobrovoľníkov. Pre mňa to bola príležitosť zdieľať silnejúcu lásku k deťom, v resp. minimálne utíšiť bublajúce chcem-mimino šialenstvo. Opantala ma tiež vízia robiť po toľkých rokoch v reklamke aspoň na chvíľu niečo spoločensky prínosné. Teda, nie že by vyrábanie reklám na smotany nemalo pridanú hodnotu 😋.

 Pre mnoho ľudí je už dnes vycestovanie krížom krážom po svete, hoc aj na pol roka, taká denná rutina. Ja som však spadala do skupiny challange accepted. So skvelou podporou rodiny, priateľov i kolegov v práci, kde mi dokonca umožnili vziať si dva mesiace voľna a vrátiť sa akoby nič (to ešte chudáci nevedeli, čo im vyparatím), sa vízia navštíviť bývalé inské impérium prehupla do reality. 

Po pol roku príprav som konečne prepla z módu otravného plánovania na ešte otravnejšie spamovanie fotkami. #feedallhaters 

Travelling with purpose

Najjednoduchšou a dnes veľmi populárnou formou, ako si zaistiť dobrovoľnícku činnosť v cudzine, je využitie agentúr s konceptom 'help and travel'. Po dôslednej rešerši som sa rozhodovala medzi dvoma kandidátmi: planmygap a volunteerworld. Tieto stránky zlučujú agentúry a ich projekty po celom svete v rôznych odvetviach, od zachraňovania korytnačiek na Bali, cez stavebné práce v džungli až po pomoc v afrických zdravotníckych zariadeniach.

V rámci agentúrneho poplatku má dobrovoľník zabezpečený pobyt a stravu v lokálnej rodine a dohodnutý zvolený program, pričom ceny závisia od lukratívnosti miesta a dĺžky pobytu. Áno, aj ja som si ťukala na čelo, aké absurdné je si pro bono prácu ešte predplácať.

 Avšak! Prevažná časť prostriedkov ide do rodiny, ktorá sa o dobrovoľníkov stará, chová a pravdepodobne si i nejakú korunu odloží. Po tomto zistení som prestala tých 600 dolárov za môj 6-týždenný pobyt až tak ľutovať. (Klamem, dodnes ich oplakávam :)).

Alternatívou je samozrejme zabezpečenie si programu vrátane hosťujúcej rodiny na vlastnú päsť, viz napríklad na stránke workaway. Nepohorieť na plynulej španielčine, ktorá je všade primárnou podmienkou, bývala by to aj moja prvá voľba. Ale keďže som v tej dobe mala naštudovaných prvých pár kapitol z učebnice pre samoukov, nemala som na výber a holt, musela si za túto skúsenosť zacvakať.

A hoci som si na začiatku myslela, že cez to zaplatené lážo-plážo preplávam s ľahkosťou, realita mi spravila vietor v predstavách. Pri niekoľkohodinovom briefingu mi termíny ako prísny režim, princípy správania k deťom a učiteľkám, obliekacia etiketa .... trošku roztriasli kolená. Avšak, nemôžem sa dočkať :).