Hostel vibe

Bože bože, ako som vždy závidela príhody cestovateľov, ktorí spoznávali nových ľudí kade-tade v hosteloch, následne spolu po večeroch felili, družili sa a cestovali. Túžila som byť slobodná a mladá a vydať sa na takéto spontánne dobrodružstvo. A vida, jedného dňa sa mi to splnilo. Akurát, teraz som bola nedobrovoľne slobodná a nie príliš mladá. Spontánne nadväzovať známosti, to vám je už po 33-ke fuška.

Prvému stretu s hostel-life (low-cost ubytovaniu so špecifickou cestovateľskou atmosférou) predcházal 50 hodinový spánkový deficit a "olúpenie" o 50 dolárov. To asi aby k sebe pasovalo. Pri perličkovej správe o 9-tej ráno v na poslednú chvíľu nájdenom hosteli, že izba bude k dispozícii až o 2 poobede, ma oblieval pot. Pinkať, pinkať, pin.... honilo sa mi hlavou, až si zrazu vybavujem len pohľad na drobnú hnedovlásku, prehovárajúcu na mňa krásne zrozumiteľnou angličtinou. Táto milá Belgičanka, poťahujúc ma za plece vyvalené na stoličke pred recepciou, mi ponúka na pár hodín svoju posteľ. Že kým sa vráti z výletu, lebo presne vie, aké náročné je priletieť z Európy.

Únavou vygradované emócie ma takmer z tohto gesta rozplakali. Takže toto je hostelové druženie? Ďakujúc prijímam ponuku s otazníkom, že uvidím ako to budem zvládať a jej postel si rada nechám v zálohe.

A takto sa začala moja prvá trojdňová známosť. Záchranné koleso v momentoch, keď som osamotená niekde srkala kávu. Alebo sa snažila konverzovať s o desať rokov mladšími dobrodruhmi. Konverzovať - rozumej opakovať tri naučené vety v španielčine a zvyšok skráteného life-story v angličtine. 

Cítila som sa na tomto cestovateľskom poli neiste, akoby som nemala čo ponúknuť. A tak som radšej mlčky hltala príbehy, ako sa ľudia všehozemí vydávali naprieč Amerikou či dokonca celým svetom. Dúfajuc, že raz budem ja ten storyteller.

Podobný bol príbeh aj mojej Belgičanky. Už si ani nepamätám jej meno. Nemám ani jej fotku, na spoločné selfie som bola ešte nesmelá. Čo si ale pamätám je jej radosť, ako si na poslednú chvíľu našla bus z Limy na sever Peru len za 100 soles (600 CZK). Spomínam si, ako sa nevedela dočkať, keď vyhodí vyťahané svetre a vycestuje naľahko s pár tričkami a plavkami. A nikdy jej nezabudnem, ako mi na spoločnom výlete odhalila jej najobľúbenejšiu svačinku. Avokádo s krekrami.

Pretože: "Avokádo a krekry, to zoženieš všade, v celom Peru. A krásne ťa to zasýti."