Cusco. Nový domov

Vo filmových oddychovkách, povedané slušne, nájdete plno klišoidných absurdít, do ktorých sa môžete zaľúbiť. Zbožňujem napríklad scény v preplnených letiskových halách s netrpezlivými ľudmi žmoliacimi v rukách menovky. Kiežby raz aj mňa niekto vítal podobne. Ideálne ešte s kyticou ruží a.... no, zobuď sa, Ruženka. 

Ale kde bolo tam bolo, na letisku v Cuscu, som sa uvítacej kartičky dočkala. Máva na mňa ruka s nápisom Martina a teplým čajom v termoske.

Projektová koordinátorka z agentúry zprostredkujúcej dobrovoľnícke projekty v Cuscu ma vezie do lokálnej rodiny, ktorá sa na 6 týždňov stáva mojím novým domovom. A začínajú momenty, vrývajúce sa do mojej pamäte akváriovej rybky, dúfajúc, tento raz na roky rokúce. Jedným z nich bol čaj (ďalší), srkávajúci s drobnou rodinkou v roztomilo preplácanej kuchyni. Postarší pár mi okrem vyluhovaných coca listov, ktoré vraj pomáhajú na závraty z vysokej nadmorskej výšky, naservíroval na príchod aj slanú buchtu s lekvárom. Ja im na oplátku vyťahujem z tašky poctivú slovenskú borovičku.

Samé poprvé

Nikdy nezabudnem ako vstupujem do izbičky 3x2 metre, uprostred ktorej sa hrdí otvorený záchod so sprchou. To bude ešte... voňavé. Spoza mi máva krásna čiernovláska, 22-ročná dobrovolníčka z juhu Francúzska. Ospravedlňujúc sa, že si len dopíše zápisky z dňa a hneď sa mi bude venovať. Chválihodné, pomyslím si. A chválim ju celý jeden týždeň, pokým ju denník o veľkosti starkinej Biblie neprestane baviť.

Iskra medzi nami preskočila hneď. Už po pár hodinách Agáta plánuje, kedy a kam vyrazíme spolu na výlet. Hou hou hou, dievčatko, moje slobodné vetroplašné ja zase nechce tak rýchlo pod čepiec. Nakoniec nachádzame balanc a naopak, túžim s touto bláznivou, spontálnou a roztržitou osobou tráviť čo najviac času. Nie že by mi nastavovala zrkadlo, ale občas áno, nastavuje.

Ďalšie poprvé (a že ich ešte bude) sa mi servíruje počas objavovania dávneho inského impéria. Historické Cusco v nadmorskej výške 3300 metrov objímajú tisícové vrcholy. Ako by som sa hneď po nich štverala! Prvých pár dní si však s dychom vystačím ledva na pár schodov. Až nemôžem uveriť, aké náročné je pre pľúca fungovať v riedkom vzduchu. O kondičke ešte trošku pomlčím.

Nádherný horúci deň, môj prvý a jeden z posledných, trávim preto v režime chill, vyvalená na lavičke uprostred drobného námestíčka. Budem na tom mieste i na tisícich ďalších ešte vysedávať mnohokrát. Ale toto poprvé, keď sa mi bláznili motýliky v bruchu, nenahradí žiadny.

Čo som si to len vymyslela. Je to skutočné?