Ubehlo deväť mesiacov, odkedy som sa vrátila zo svojej Gringalandie. Stret s realitou bolel a občas bolí doteraz. Neprejde deň, aby som sa aspoň nachvíľu nepreniesla do peruánskej rozprávky (koniec koncov, mám z nej doma to najkrajšie :)).

S odstupom času trpká nostalgia slabne a ja vidím jasnejšie, čo mi cesta do Peru priniesla. Okrem zážitkov, z ktorých mi dodnes behá po tele husina, som sa aj čo to naučila.

# Mám v sebe strašne veľa lásky. A dokážem ju rozdávať.

Že som láskoholik som tušila už dávno. Vždy som sa tomu ale bránila, obzvlášť, keď sa mi niekto za to posmieval. V Peru som si konečne naliala čistého vína a jednoducho si to priznala. A čo viac, začala sa láskou vedome a radostne opíjať. Užívala som si každý deň a moment, kedy som sa mohla starať o detičky. Ukričané, zafúľané, občas protivné, ale vždy na chvíľku moje... mi navyše každé láskyplné promile dvojnásobne vrátili späť.

# Byť znovu dieťaťom. 

Európska úzkoprsosť mi nikdy nevoňala. A tak som sa ďaleko od všetkého mohla slobodne správať ako človek, či dokonca malý človiečik bez pretvárky: prihovoriť sa na ulici, pochváliť, ak sa mi niečo páči či naopak, zanadávať si, ak sa mi nepáči. Tancovať si kdekoľvek sa mi zachce či hlasno pohmkávať pesničky v minibuse. Vypýtať si o chlebík k polievočke viac. Podarovať nedojedenú zmrzlinu deťom.

# Že úsmevy sú zdarma. (Naozaj)

# Objavila som v sebe dobrodruha. 

S adrenalínom to bolo v Peru moje "poprvé". A poriadne sa mi to zapáčilo. Odrazu som chcela skákať z padáku, jazdiť v džungli na bicykli. A vôbec, že som našla odvahu vkročiť do semeniska pavúkov. Cestovala som na odľahlé miesta, kde Gringy zavítajú len zriedkavo. Bez jazyka, bez internetu. A hoci ma hnala túžba dosiahnuť všetko, čo som si zaumienila, dokázala som vyhodnotiť limity a občas si zaveliť: Už stačí, Martina! A predovšetkým za to sa aj potľapkám po pleci..

# Ako chutí najbláznivejšie rozhodnutie v živote. 

Kiežby sa pocit, kedy sa absurdnosť činu zlieva s neuveriteľným vzrušením zo spontánnosti dal kondenzovať. Mohla by som si tú destilovanú SLOBODU po troške fetovať do konca života. Keď som sa rozhodla dva dni pred návratom neodletieť, bála som sa ako blázon. Na druhej strane som tak silno verila, že nič, čo by som mohla stratiť nenahradí to, čo som mohla získať: skúsenosť, prežitok, pokoj v duši. A samozrejme lásku.

# Naučila som sa vyjednávať. 

Vkročiť do nekomfortnej situácie vyjednávania o existenčných potrebách – jedle, doprave, bývaní.. mi bolo spočiatku poriadne protivné. Ale čuduj sa svete, súboje kto-z-koho ma časom úplne dostali. S notebookom zjednaným na tretinu ceny v kamennej predajni som vystrelila vyjednávacie schopnosti takmer do levelu "native".

# Začala som písať. 

Zas a znovu. A nielen tutok, po gringovsky, ale aj tak naozajstne.

# Vyrástla som. 

Tomu sa až ťažko verí, ale asi to už tak bude. Byť nútená spoľahnúť sa len na seba, vynájsť sa v ťažkých situáciách a spracovávať staré i nové formy strachu nebolo jednoduché. No ešte ťažšie bolo vyžiť sama so sebou a ! nezblázniť sa zo seba. Naučila som sa mať rada – nie ako dieťa dupkajúce si po pozornosti, ale úprimne, potíšku.

# Že menej je viac.

# Es como es

sa mi stalo modlou a zároveň najväčšou výzvou – pasujem sa s ňou dodnes. Učím sa prijímať veci tak, ako sa dejú i napriek tomu, že by som si ich priala inak. Učím sa veriť, že "to ako je", je takto správne.

A tak si to len, Gringa, poctivo opakuj. Aby ti toto vzácno nebledlo tak rýchlo, ako slovíčka zo španielčiny.