Čo ma v Peru dostáva do kolien. Part #1

Človek by si povedal, že keď už párkrát vystrčil malíčky z eurozóny, len tak ho nejaká interkontinentálna odchýlka nezaskočí. Kdeže. Mám pár perličiek, ktoré ma neprestávajú udivovať ani po mesiacoch života v krajine naopak. Dám vám trošku ochutnať.

# Záchody

Na rebríčku peruánskych absurdít je to môj jednoznačný favorit. V Peru a viac menej celej Latine sa toaletný papier nesplachuje, ale hádže do koša. A ten si pri záchodovej mise, plný použitého papiera, spokojne nažíva niekedy aj pár dni. Niet roztomilejšej činnosti ako vynášať tieto poklady na ulicu. V Peru totižto nemajú kontajnery, ale o tom neskôr. 

Problém je v tom, že spoj záchoda s potrubím je príliš úzky a upcháva sa. Nech si túto skutočnosť obraciam z každého uhlu, nedokážem si to vysvetliť. Prečo prototyp hajzlíka nenavrhli väčší? Bola to chyba alebo zámer? Naozaj sa nenašiel žiadny pán inžinier, ktorý by správne spočítal 1+1 či minimálne prišiel odkukať overené "practices" na iný kus planéty? Na to, aká nevoňavá je to téma, musím uznať, že som o nej premýšľala dlho. Zo začiatku som si absolútne nemohla zvyknúť a papier podľa európskej logiky hádzala do misy. Sú činnosti, ktoré idete na autopilota, obzvlášť ak ich vykonávate denne od čias nočníka.

A potom príde moment, kedy pochopíte, že to v Peru asi myslia s výstražnými výkričníkmi na toaletách vážne. Poznali sme sa s Chlapcom len pár týždňov a vybrali sa na náš prvý spoločný víkend. Keď sa mi voda po spláchnutí v mise začala plniť po okraj, oblial ma pot. Nepomáhalo nič a musela som s pravdou von. Poviem vám, keď som videla, ako Chlapec obaľuje ruku po lakeť do igelitu, aby situáciu vyriešil, najradšej by som sa vyparila z povrchu zemského. 

Takže, milí moji, ak sa raz vyberiete do Peru a netúžite preverovať limity vášho partnera, hádžte toaletný papier do koša!!!

# Doprava

Tá je doslova raz doprava, raz doľava. Peruánci sú príšerní šoféri. Smrť v očiach som mala síce aj v Ázii, ale Peru je iné. Peru ma rozčuľuje.

V skratke: smerovky za nula bodov, ani pri odbočovaní, kdeže pri prechádzaní z pruhu do pruhu. A v tom sú páni veľkí páni - v meste vmímam tendenciu myšičkovania 10 prechodov na kilometer (čítaj absurdne veľa). O pravidle pravej ruky si môžete tiež nechať snívať. Jediný (ne)funčkný zákon v cestnej džungli je pravidlo trúbenia. A to až v takom rozsahu, že bez preventívneho trúbenia ani nemôžete vojsť do križovatky, aby do vás nevpálilo zo strany druhé vozidlo.

Peruánsky vodiči nemajú žiadnu sebareflexiu, schopnosť vyhodnocovať riziko alebo vnímať zodpovednosť za zverené ľudské životy. Budú si to s plným autobusom kľudne rúbať po nespevnenej, neosvetlenej ceste bez zvodidiel vo výške 4 tisíc metrov nad morom. V takých momentoch už naozaj idete Otče náš a otvárate whatsapp na spísanie rozlúčky.

Ale znovu, na môj veľký údiv, teória chausu funguje. Peruánci žijú, šoférujú, žiadne havárie na obzore ani správy o cestných apokalypsách. Hoci sa o ňu denno-denne pokúšajú. 

# Zámky

Ani hrady, ani tie vzdušné. Pekné kovové, zdobené kľúčovou dierkou. Tak tie sú naopak až dvojnásobne. Nielenže kľúčik musíte otočiť hore zúbkami, ešte aj odomykáte doľava a zamkýnate doprava. Aby sa človek z toho nezbláznil. O spálenom čase a nervov z vylomených kľúčov ani nevravím. A myslím, že sa mi formuje nová fóbia. Z otvárania dverí. 

# "On/Off"

Videli ste už niekedy spínače, kde je červená farba reprezentantom akcie "zapnúť" a zelená naopak? V tomto prípade som pravdepodobne narazila na svoje limity a v rámci rýchlej podvedomej obsluhy, nedokážem nelogickú farebnú bariéru prelomiť. Ak by sme sa s Chlapcom mali raz rozísť (bo-chráň), nebude to ani pre kutlúrne rozdiely, ani pre skúšky typu "kaka". Najväčšou výzvou nášho vzťahu býva moje pernamentné nevypínanie svetla, ohrevu vody, svetla atď atď. Ale keď už sme u vody, to je ďalšia veľká kapitola.

# Voda

Pri slovách ako ohrev vody mi trhá kútikmi. Teplej vody v Peru je málo ako šafránu. Spomínam si, ako som sa ešte len pri plánovaní cesty pozastavovala pri popisoch hostelov, v ktorých bol benefit teplej voda uvedený červenou, oboldovane a podčiarknuto. Dnes už chápem hodnotu ukážkového "unique selling pointu" a viem ho maximálne doceniť.

Ľudia sa ma zvyknú pýtať, čo mi z Európy chýba najviac. Odmysliac rodinu a priateľov, snívam o teplej sprche a dámskych hygienických tampónoch. To je tu na moju veľkú škodu naozaj nedostatkový tovar. Ale späť k vode. Prvého pol roka v podnájme v Cuscu sme sa výnimočne dostali veľmi precíznym grifom na 20 stupňov. V dome v Lime sa teplota vody približuje k divokej rieke na Aľjaške. Takže, milý Wim Hof, môžeš byť na mňa oprávnene pyšný. 

Teplota vody ale nie je jediný peruánsky oriešok. Hocikedy uprostred dňa si vodička zvykne zmyslieť, že už viac nepotečie. Nezáleží na tom, či práve umývate riad, zmývate si vlasy alebo si chcete napustiť vodu na špagety. Výpadok prichádza bez pozdravu a vám nezostáva iné, než peniť zúrivosťou rovnako ako vaša namydlená hlava vo vani bez vody.